Follow this blog with bloglovin

Follow DEERandPIGEON

23.2.14

Poviedka o slnku

 Keby som si teraz zbalil veci a odišiel z tvojho života ,tvojho sveta ...nášho sveta , ako by si sa cítila ???
...stáli vedla seba ...dve duše dve telá a ona sa uprene dívala na nebo.
-Vidíš ?opytala sa ho.Napriek tomu že slnko opúšťa oblohu...Ona je pokrytá jeho dotykom a rozmanitosťou farieb až kým ju nepohltí tma...a tento rituál tu bude už naveky.
-Ano ale ja som sa ťa teraz niečo opýtal ..a ty máš znovu ten svoj svet a dívaš sa na ružovú oblohu?!
-Svet do ktorého si neplánovane vstúpil a ktorý si vo svojej otázke plánoval opustiť...
 Možno sa dívam na ružové nebo no moje okuliare už dávno stratili tú farbu ...a  odpoveď na tvoju otázku bola v mojom monológu o oblohe .
...a slnko sa nepýtalo oblohy či môže vstúpiť a nepýta sa ani keď odchádza...ten pocit ako sa vďaka slnku mohla meniť a ukázať sa v celej svojej kráse,to krehké bezpečie a teplo čo bolo v objatí ,ked sa cítila pri ňom tak bezbranná, no vedela že jeho sila a energia ju chránia, aj keď ona sama..tá obloha..bola natoľko silná že by prežila aj bez neho...
Keď príde ten moment ...a nastane tma, vtedy výjdu hviezdy ...ako spomienky ..čo aspoň namoment rozjasnia všetko navôkol.
....zrazu ztrhla sa zo sna,otvorila oči ,jej pohľad patril noci za oknom, na ktorú sa uprene zadívala.
 Potom otočila tvár smerom k prázdnej polovici postele.
...presne v tom istom čase, na nebi, ďalšia z hviezd stratila svoj jas...

...venované všetkym oblohám, ktoré našli svoje slnká..no aj tým, ktoré ich stratili...a všetkym slnkám, ktoré sú natoľko verné, že prídu aj po búrke a rozjasnia svoju oblohu...

20.2.14

“If You are feeling Blue, Try to paint The Sky with it. When Its Done, Look at it and then definitely The Golden Sun will come out from You to brighten up Your Entire Day....”

photo by me


    Negližé či šaty na ramienka... Zavriem oči, predstavím si more modrejšie než modré, na sebe toto "pyžamko" v ruke Cosmo a v hlave pokoj....Potom sa zobudím a vitajte v realite,kde sa Vás ľudia na margo tohto kúsku pýtajú,či ste sa ráno zabudli obliecť...Odpoveď?
Jasné ,predsa keď snívať(a je jedno či počas dňa či v noci,či v posteli či niekde vonku) tak jednoznačne v takomto "pyžamku"
PS- nateraz však len modrá na obale a na oblohe a proti chladu šál...

19.2.14

“Go if you want to know what's behind those hills, Run if you want to catch what's waiting there for you, Walk through another door...on another floor. Learn how to get across, if you want to come through”






all photos from my "sista":)


    Budíme sa do daždivých rán aj keď by na naše okná mali ešte sadať vločky.A tak si tie vločky aspoň sypeme do misiek a zalievame mliekom....A potom, keď sa niečo stane,plačeme...Ale mami nám už veľakrát vraveli,že je neskoro plakať,keď už je mlieko rozliate.Niekto múdry to doplnil o vetu,že treba pridať ďalšie vločky a pokračovať....V jedení, v kráčaní na ceste bohvie kam,ved viete,jednoducho neprestávať...
Niekedy sa pýtam samej seba,či neprestať respektíve pokračovať je naozaj také zložité, a či sú ľudia leniví či unavení neustále o niečo bojovať...Ja osobne som už niekedy asi unavená... bojovať.
A tak..možno by som ja..ty...hocikto..mohli len tak vkročiť do tých pomyselných dverí, nič neočakávať,nad ničím nerozmýšľať(čo sa mne asi nikdy nepodarí,lebo keby mi za rozmýšľanie platia,som jak sa vraví za vodou pod vodou nad vodou s vodkou v ruke na jachte)...jednoducho prijať,čo nám život každý deň ponúka a vyťažiť z toho čo najviac....

A tak tento post berte ako taký nový vstup sem ....Mám šťastie,že moja "sestra" kamoška superská sa presťahovala do takéhoto krásneho obytného domu,takže určite tu ešte čo to nafotíme :)
Verím,že  k Vám postupne znovu nájdem cestu a vy to oceníte aspoň tak, ako  keď som otvorila dvere sem, do blogového sveta, po prvý raz pred 4 rokmi.

koniec záznamu.




18.2.14

Hello





all photos from  and about me & my life
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou...:)...
A tak sa po istej dobe vraciam naspať  s príspevkom...
Pred Vianocami sa som písala,že naozaj nemám tušenie,kam by sa toto moje dieťa malo uberať,a dovolím si tvrdiť že to neviem ani teraz...No možno je niekedy lepšie nevedieť..
Vybrala som pre Vás sumár fotiek,ak nesledujete môj INSTA tak ste ich ešte nevideli..Ak ma vôbec ešte niekde sledujete,ofšem, kedže bloger čo nebloguje asi neni moc zaujímavý ,že jo :)

Ale som tu...momentálne je noc,moje šteňa s najväčšími ušami-Dexter,ktorého ste doteraz tu na blogu nemali možnosť vidieť, a ktorý ma robí šťastnou a zároveň unavenou už 5 mesiacov ,tu leží vedľa mňa a spokojne spí..Konečne..
A ja píšem, po dlhej dobe, po období plnom rôznych zmien, a uvedomujem si, ako mi toto celé veľmi chýba, ako mi chýba inšpirácia, ako by som chcela byť obklopená osobami, čo tvoria,nech ma má čo hnať dopredu...

No pre začiatok bolo dosť emočných výlevov,skúsme si to teda celé pekne zrekapitulovať :)
1- mám štvornohé dieťa,ktorému momentálne rastú zuby a je to boj...ľudia verte mi...JE TO BOJ ..niečo         obdobné ako pri bábätku,len pes neplače,iba Vás hryzie..

2- snažím sa, naozaj sa snažím, myslieť čo najviac pozitívne a fotím si oblohu :))...neviem či to má nejakú            spojitosť, ale je to ukludňujúce...

3- som to stále ja, bordel v hlave, bordel v oblečení....milióny myšlienok,milióny handier, ktorých sa treba         zbaviť(plus- už nenakupujem bezhlavo -HáJFáájf majself) no stále bezhlavo priveľa rozmýšľam...

4- dostávam kvety...od neho...bodka.

5-  skončil rok Hada ,ktorý hadím naozaj bol a nastal rok koňa.Môj rok....

6- kupujem si veľa prádla,veľa pekného prádla...a stále nosím Chloe Love....pretože All You need is               Love...aspoň tak to tvrdia chrobáci.

7- A vlasy opäť majú dlhé pramene...

8- Varím stále...varím ešte radšej...a nachádzam v tom neskutočné potešenie...

9- ...a...All You need is another selfie

10- dostávam najlepšie darčeky v poslednej dobe..Toto sú duckface balzamy 

11-veľká malá láska

12- Opätky..a už nech je jar..

13- Mala som 23 rokov.... 8.februára....Prekvapil,Urobil mi oslavu,dostala som vytúženú princeznovskú korunku ala sweet 16 a ako správna Bohémka( i wanna be) som od neho dostala Boa...v ktorom som potom do 5 rana    tancovala v Karaoke Bare....Sny sa majú plniť...Začína sa to sľubne

14- amen

Koniec záznamu.





9.12.13

I want to feel the wind again...













all pic from tumblr ,i made only collages...



  Hľadáme...celý život niečo hľadáme....Cestu,smer,slová,miesta,človeka,šťastie,odvahu,pravdu,odpovede...samých seba.
Každý jeden z nás niečo hľadá...dennodenne...A keby je to iba tuniakova konzerva v Tescu medzi regálmi..stále je to hľadanie.

  Viete, keď som si zakladala tento blog, čo bolo 3 roky dozadu, nikdy by ma nenapadlo, čo všetko mi to prinesie, a že to vôbec bude niekto čítať, no v poslednej dobe, nazvime to Obdobie mŕtveho jeleňa, som hľadala odpovede na otázky,či ešte mám pokračovať a ak áno(čo bola prijateľnejšia odpoveď, pretože mi to tu ale sakramentsky chýba) som sa pýtala sama seba, že ako?!...čo priniesť ľudom a ako ich zaujať a potešiť, inšpirovať, keď okolo mňa je ďalších  XY blogov, ktoré robia svoju prácu dobre....A veľa z nás/ vás je už unavených a znudených.
Obdobie mŕtveho ticha ma nútilo premýšľať,ako znovu naskočiť na idúci vlak a hľadala som cestu, ako spojiť všetko čo mám rada a vzkriesiť tento blog znovu k životu....vôbec nie som presvedčená,že som našla nejaké úžasné odpovede na svoje ešte úžasnejšie otázky,no Dúfam, že volné dní cez sviatky mi budú dostatočným štartérom pre to, aby som v novom roku predstavila svetu nového jeleňa a holuba  a vy ste sa sem opäť radi vracali a odniesli si niečo, čo Vás nielen inšpiruje ale aj poteší.

Koniec záznamu.

15.9.13

O potoku,zápalke a formičke...

   Sedela a uprene sa dívala do dialky...Kde tok myšlienok prelínajuci sa  s prúdom emocií vytváral jednu divokú rieku....
Vonku bola tma a vzduch mal od príjemnej izbovej teploty naozaj daleko.Kráčal rušnou ulicou v centre mesta zamyslený a uzavretý do transparentnej bubliny vytvorenej pár rokov dozadu, do ktorej vstúpil možno nie až tak dobrovolne.....
   Rozmýšlala..."Ked sa dva potoky stretnú a vytvoria rieku,ktorej prúd je tak silný, že unáša všetko okolo seba a obmýva drsné, dovtedy na pohlad pichlavé skaly do oblín,ktoré priam volajú po pohladení.......Ked škrtneš zápalkou a hodíš ju do sena..Vzplanie a ty vidíš žiaru a teplo,ktoré pohltí všetko navôkol...Vezmi formičku a naplň ju pieskom...potom ju vyklop...Prázdno sa naplnilo a vytvorilo hmotu obsahujúcu tisíce malých čiastočiek, ktoré boli doteraz volne pohodené v priestore a nikto im neprikladal žiadny význam..no spolu tvoria celok a ty sa z neho tešíš...Vidíš ten súlad?!?......."
  Vošiel dnu a miestnosť sa zaplnila svetlom....Potok sa stretol s potokom....zápalka dopadla na zem...formička sa zaplnila pieskom...
Zem sa otočila a dve odlišné životné línie sa preťali v jednom bode.
  Spýtala sa.."Hmm, čo ak ten prúd rieky vytvorený dvomi náhodne sa prelínajúcimi potokmi bude tak silný a voda tak hlboká,že pri prvej búrke sa hladina zdvihne sa voda sa začne prelievať cez okraje....?...a čo ak to teplo vytvorené dotykom zápalky na sene bude tak intenzívne,že  sa zmení na žiarivú beštiu, zničí všetko a ostane len popol....A čo ak ten koláčik,vytvorený po naplnení formičky pieskom,sa vplyvom nepriaznivých podmienok a momentálne neurčitých príčin rozpadne a ostane iba neporiadok????...."
   "Nechcela by si sa na svet pozerať trošku inak?" opýtal sa a pokračoval....."Potok sa spojil s potokom a vytvorili rieku,ktorá sa vleje do mora a vytvorí tak niečo omnoho väčšie,silnejšie a intenzívnejšie....Seno po dotyku zápalky zhorelo a vznikol popol....ale pamätáš?...z popola sa zrodil aj Fénix...A koláčik z piesku?!...Je predsa na tvojom ihrisku...a tam si pánom ty....Nikto iný...Môžeš ho zničiť len ty sama.Lenže to neurobíš,pretože ty neničíš...ty vytváraš...."povedal a usmial sa.
 Edit:
Ps:Písala som to ja sama ako vsetky texty ktoré na mojom blogu nájdete (teda okrem niektorych citacií kde však zdroj vždy uvádzam).snáď ste sa v tomto našli aj vy :))
   






13.9.13

“For what it’s worth: it’s never too late or, in my case, too early to be whoever you want to be. There’s no time limit, stop whenever you want. You can change or stay the same, there are no rules to this thing. We can make the best or the worst of it. I hope you make the best of it. And I hope you see things that startle you. I hope you feel things you never felt before. I hope you meet people with a different point of view. I hope you live a life you’re proud of. If you find that you’re not, I hope you have the courage to start all over again.”





...Kolko času,priestoru,emocií,pocitov treba aby došlo ku zmene..?!...Kolko zmien vlastne musí človek v živote podstúpiť aby bol konečne spokojný...?!A bude vôbec niekedy totálne uspokojený!.....A čo ak každá zmena v Nás vyvoláva chuť zmeniť niečo dalšie...Neustály kolobeh..od narodenia až do konca.
Meniť sa je prirodzené...meniť účesy,šatníky,bývanie,názory.....je prirodzené....Myslím že každý deň sa v našom živote niečo mení....Malé,nazvime to smietky,drobnosti,ktorým nepridávame velkú váhu,a ktoré tak elegantne vstupujú do nášho podvedomia a my začneme myslieť inak....
...Ak po zlom príde konečne dobré...a krivka, ktorá dosiahla dno začne znovu stúpať nahor...Kolko času musí prejsť aby po dosiahnutí najvyššieho bodu opäť začala klesať dolu?!.....A musí vôbec klesať?...
Možno postačí len vynaloženie o trošku väčšieho úsilia na vytrvanie v najvyššom bode a udržanie sa na hladine....Možno je šťastie naozaj iba chvílková záležitosť....a možno je to stav mysle...
Pokial je to tá druhá možnosť, budem robiť všetko preto aby moja krivka, ktorá práve dosahuje najvyšší bod, ostala na hladine čo najdlhšie...a ak je šťastie otázkou chvíle...Pokúsim sa vyťažiť z každého momentu vo svojom živote to dobré...možno práve to bude to šťastie....
koniec záznamu

PS: Turtlenecks good for cool autumn days....
PS1: ... calvin klein nailpolish found in sale in Tesco store ...from 9 to 3,9 e...and best bio chive from one really nice old lady,who sells vegetables on the street...big deal today :)
PS3: I finally found the right boyfriends .(i hope)..one for life  and good one for my wardrobe ...both manly as hell :)

8.9.13

September

naj sukňa z h&m, tričko z NY,čižmulo z Promodu..tvaroh z Lidla...čaves


September....Jeseň pomaly ale isto klopká na naše dvere...Ludia sa vracajú z posledných dovoleniek, popripadne vychytávajú ponúkané last minute zájazdy a odlietajú ešte nachvílu prežiť leto niekam kde sa to dá....Svetové modne metropoly opäť ožívajú a nové kolekcie najznámejších no aj tých začínajúcich tvorcov uzrú svetlo sveta....
September je podla mňa jeden z najprelomovejších mesiacov v roku...Nielen v mode...celkovo v živote...
V tomto období sa začína často krát písať nová kapitola nášho života...Nová škola(je jedno v akom veku)..Nová práca...Vzťahy, zrodené počas leta,ktoré ak práve na jeho konci skončia, ovplyvnia našu náladu na jeseň a nemusí byť práve ružová.Alebo naopak,vzťahy ktoré vzniknú na jej začiatku nám prinesú do života farby...a tak sa z jesene,ktoré býva obdobím melancholie,stáva naše druhé leto...
V septembri je všetko tak akurát. Môžme si obliecť sukne a holé nohy a k tomu spokojne čižmy...Zotmieva sa skorej, no pokojne si vychutnávame ešte posledné poháre vína na mestských terasách vo večernom vánku...Spoznávame, začíname,buduje...vo viere pre lepší zajtrajšok...
Prajem Vám aby ste ten Váš september pražili čo najšťastnejšie...aby ste neupadli do melancholie a neprejedali  sa kravičkiek Milka zlacnených v miestnych potravinách (aj ked oriešková je čistá droga)
a neutápali sa v smútku...Aby ste v nových školách či robotách,no taktiež možno len  niekde na ulici stretli ludí,ktorí zmenia Váš život k lepšiemu...Aby ste sa usmievali a boli šťastní....
koniec záznamu

PS:ja som svoje šťastie našla ...prišlo v momente kedy som to nečakala,nechcela,nehladala,netúžila...
PS1:Fotka je momentka
PS2:Nesie posolstvo : Nezáleží že máte v kuchyni bordel,hlavne majte vždy svoj štýl a budte samé sebou :D:D:D...
PS3:ok...ak si toto prečíta moja mamka,asi s tým posolstvom moc súhlasiť nebude....
PS4: ak chcete a ešte ste tak neurobili,čekujte môj insta veraniagee ,tam pridávam pravidelne


25.8.13

New era.

   Minule som ležala u Nás doma na terase...a dívala sa na hviezdy...Rozmýšlala som, kolko z nás to ešte robí..kolko z nás sa zastaví a vníma svet okolo seba...kolko z nás?....
....Ahojte...Viem..Po dlhom čase opäť príspevok...a prekvapivo opäť len slová...Dúfam,že sa nájde ešte niekto,koho to poteší :)
Poviem Vám,v posledných mesiacoch môj život nabral znovu a zas "nečakane" rýchly spád. Veci ktoré sa udiali,všetko okolo mňa nie len zmenili ale zrejme ma opäť vela naučili....Neviem čím to je, že v mojom krásnom mladom živote,po určitej dobe, musí nastať zlom,sek...a všetko..všetko sa zo sekundy na sekundu zmení,otočí,rozbije,rozdrtí...a koniec koncov nastane taký výbuch mojích emocií, pocitov,myšlienok,plánov,túžob,snov a prianí...že sa len ostanem dívať.....Dívam sa do steny,na oblohu,do chladničky..do špajze..do regálov v potravinách..do zrkadla...Dívam sa.Len sa dívam,potichu...otrasená všetkým,čo mi život do cesty priviedol,čo mi dal,čo mi vzal.A viem,že jediné,čo mi ostáva ,je byť za to všetko vďačná. Nikdy by som nepovedala,že v 22 rokoch prežijem veci, ktoré som prežila...a na druhej strane viem,že som toho prežila ešte strašne málo...Už teraz viem,že si raz ako stará pani poviem, že moja mladosť bola perfektná, no viem,že jej veľkú časť mám ešte stále pred sebou...Viem, že všetko zlé čo sa mi stalo ma posunulo práve sem, kde som teraz...a usmievam sa. Usmievam sa už mesiac...neustále..Usmievam sa len tak, bez dôvodu a aj keď ten dôvod mám...ale hlavné je to,že sa usmievam úprimne.A za to môžem jeden nečakaný moment, ktorý nastal,ktorý som neplánovala..ale ktorý bol zrejme napísaný v knihe môjho života...pretože na náhody ja neverím.A tiež neplánujem...už nie. Mám vízie, mám túžby,mám sny..ale nemám plány.
...Neviem kto z vás sem ešte vlastne chodí...neviem ako vôbec ešte ludia blogy vnímaju..No, je nedela,ja sedím v práci a zrazu ma premohla neskutočná chuť napísať Vám..toto všetko.
 Uvedomenie si,že mi to chýba.
 A ako som už napísala..neplánujem,akým smerom sa bude blog uberať...ale každopádne..by som mala znova začať....
Krásnu nedeľu prajem...
PS: skúste sa Viac dívať na hviezdy :)
koniec záznamu

25.6.13

Read my mind...

...viete čo ma asi nikdy neprestane fascinovať?!...aký je ľudský život zauzlený, domotaný,prepletený so životmi iných no hlavne a predovšetkým nepredvidatelný....
Je úžasné ako sa človek zrazu do stane do určitej životnej fázy a považuje všetky udalosti, ktoré sa udiali a dejú, ako zásah osudu,ci náhodu  či karmu ..každý podľa seba...zmieri sa s stým čo sa v jeho živote udialo a všetky znamenia ktoré dostáva ,si vysvetluje bud tragicky alebo ako začiatok nového života ...a potom hop..prejde istá doba..a on je opäť na konci niečoho, o čom si predtým myslel že je to najlepšia alebo najhoršia vec aká sa mu prihodila.My ľudia sme zvláštne tvory...častokrát lutujeme naše činy a skutky ...ale pritom práve tie nás mnohokrát dovedu tam kde stojíme práve teraz.Práve vďaka tomu čo sa stalo môžme napriklad teraz držať niekoho za ruku..práve vďaka tomu teraz niekomu ruku pušťame...a práve vďaka tomu buď zanevrieme alebo budeme veriť ze niekde na nás ešte nejaká ruka stále čaká ...(napríklad vec z adamsovcov)....niekedy stačí málo a náš život sa od zakladov zmení, no napriek všetkým zmenám ,všetkým chybám ,všetkým strateným iluziam ...nikdy neľutujem...neľutujem nič...len stojim tu na tomto mieste... S tým čo mám a viem...že všetko sa deje pre niečo...a neviem ako u vás...ale v mojom živote náhody neexistujú .....
Koniec záznamu

8.6.13

Only few words...

Čas plynie...ľudia sa rodia...rastu...dospievaju ( alebo aj nie ) umru....a tak stále dokola.
Neustaly kolobeh...tok energie...emócií,myšlienok ...skutkov,výšok i padov.
Kračame po svete sami a sami z neho aj odideme...chceme či nechceme ...je to tak...všetko okolo nás je len dočasne ..nachvilu príde...zanecha v nás stopu...posunie nás ďalej a odíde preč...
nepyta sa či môže ...nechá nás tu..a či uz znicenych alebo šťastných ...a to je ten čas posunúť sa ďalej...ľudia sa schádzajú ,rozchadzaju..milujú,hádajú ...nenávidia či lutuju...ale hlavne a predovšetkým sa niekam zakaždým posúvajú ..každá jedna udalosť či stretnutie v našich životoch ma zmysel...niekedy ho vidíme hneď...niekedy to potrvá a niekedy ho vidieť nechceme lebo to boli....ale prestane...traduje sa to...rozprávajú o tom generácie ...my sami to vieme...ale bojíme sa...bojíme sa posunúť ....no nevyhneme sa tomu...pretože ten tok energie nezmeníme...môžeme ostať stať a nevidiet to čo sa deje,pretože strata by bolela...ale ako sa vraví...vždy musí niečo skončiť aby začalo niečo nové....

26.5.13

life is full of changes....

Hello babys...
Už ste aj zabudli že som,čo :)....vôbec by som sa nedivila..kedže tento blog je vyprahnutejší ako Sahara....no čo Vám budem rozprávať...
Za dva týždne mam štátnice...furt riešim školu a nielen školu....a už mi to pripadá ako zlý sen...
Tak som sa zamýšľala,aký príspevok pre Vás prichystám po tak dlhej dobe...a verte,že nad nejakým outfitom som ani neuvažovala....Toľko sa za poslednú dobu zmenilo, že sa až sama čudujem..ako sa môže človek neustále meniť...a bla bla bla :)
Maličkosti..malé zmeny....ktoré si čoraz viac uvedomujem...
Pijem kávu....neznášala som kávu....toto si naozaj neviem vysvetliť....
Nepotrebujem vyspávať do obeda...(asi to bude tým,že nemôžem,lebo furt dačo robím,možno preto pijem aj tu kávu sakra)
Začala som chodiť do fitka....ja,leňoch  a spachtoš roka...čo som cvičila tak maximálne yogu...aj to som potom skučala zo svalovice dva dni,som bola schopná vstať ráno o 7 len pre to,aby som šla cvičiť....A to len začínam,no čoraz viac ma to baví...a vôbec sa nedivím tým,ktorí tomu prepadli úplne...
Toto však výrazne ovplyvňuje môj momentálny vzťah k obliekaniu....neviem,sakra,čím to je,ale nedívam sa po lodičkách,ale po teniskách a oblečenie na cvičenie radšej obchádzam,lebo by som minula majland...Najradšej by som chodila v pekných teplákoch celé dni..ale ešte som nenašla tie správne pekné tepláky....
A našťastie,táto moja nová záľuba ovplyvnila aj moje pravidelné stravovanie,ktoré bolo doteraz dosť smutné,nedostačujúce a mizerné...teraz som prinútená jesť normálne,zdravo a tak,aby som neumrela :D....
No proste..samé super veci to cvičenie prináša do života...
Neviem,kam sa budem uberať,ale aspoň budem  mať pevnú riť a nebudem mať slabé ruky :D...
Neviem,kam sa bude tento blog uberať,ale určite s ním nechcem skončiť...možno len nachvílu bude bez outfitov
Viete nie je to tým,že by ma blogovanie už nebavilo...ide skôr o to,že možno su toho ludia teraz tak prejedení,že určite nezaškodí trošku zkludniť...radšej Vám sem dám menej príspevkom a kvalitnejších..ako hlúposti,ktoré Vás nebavia....a vlastne...mám instagram...tak ak by ste veľmi chceli vedieť...ako si žijem,prežívam..a tak bla bla...tak potom čeknite : veraniagee ,ja vás potvrdím...
Zatial peknú nedeľu,ja idem doprať veci,utekám do fitka,a dorána sa budem krásne učiť...