Sedela v kresle hlboko ponorená do písmen ležiacich vedľa seba a nevnímala svet...
...Svet vo svete..
Dennodenne sa prebúdza a otvára oči, ktorými sa díva okolo seba a častokrát nevidí nič.
Dennodenne sa prebúdza a otvára oči, ktorými sa díva na ten svet a vidí ho inak.
Kvapka nedopitej kávy stekala po šálke ladnosťou dámy z rokov minulých.
Sedela v kresle hlboko ponorená do sveta, ktorého niet.
... náraz šálky o zem prebudil jej zmysly a ona otvorila oči....
"Môžem ťa pozvať na knihu?" spýtal sa...
...prach z políc knižnice..
...to ticho okolo...
...nádych...
"...Smieš...."
Napis knihu prosim !!! To sa tak dobre cita <3 presne taky je zivot
OdpovedaťOdstrániťNapis knihu prosim !!! To sa tak dobre cita <3 presne taky je zivot
OdpovedaťOdstrániť